Martin Gálik Videofórum

Slanské lesy pri Pavlovciach zvyknú brázdiť v týchto dňoch nadšenci bežeckého lyžovania a zimnej turistiky.

V teplejších mesiacoch sa do pohoria opätovne vrátia cykloturisti. Pavlovským chotárom budú prechádzať najčastejšie po vyznačenej ceste s príznačným názvom Kostitras.

V okolí Pavloviec sú vytvorené dobré podmienky aj pre pešiu turistiku. Na konci obce začína náučný chodník s názvom Tajch, trasa ktorého ponúka niekoľko zaujímavých turistických cieľov. Sú medzi nimi napríklad viaceré minerálne pramene, lesnícke múzeum či jedinečné semenné sady viacerých druhov stromov.

Pavlovciam však robí najväčšiu reklamu v posledných rokoch agroturistika. Pracovníci miestneho ranča Breziny sprevádzajú turistov na koňoch po Slanských lesoch v horúcich letných dňoch, no aj v tomto chladnom období.

K agroturizmu v Pavlovciach patria aj dobroty z ovčieho mlieka, ktoré predáva od jari do jesene "z dvora" svojej farmy napríklad rodina Choborovcov.

V dedine sa dajú kúpiť aj mäsové produkty vyrobené zo zvierat, ktoré tam chovajú viacerí súkromne hospodáriaci roľníci.

Miestne pavlovské klobásy chutia rovnako ako pred mnohými desaťročiami. Vyrábajú sa totiž ručne podľa receptúr starých otcov a údia v tradičnej udiarni na slivkovom dreve.

Jedna z usadlostí v obci. FOTO: TASR/Tomáš Doboš

Obyvatelia obce sú známi blízkym vzťahom k pôde a zvieratám

Viacerí miestni dedinčania  ešte aj v dnešných časoch chovajú rôzne hospodárske zvieratá. Jedni to robia zo záľuby, pre iných je to živobytie.

Na lúkach pavlovského chotára sa počas teplejších mesiacov pasú stovky kráv a oviec. V posledných rokoch tu oživili aj tradíciu chovu koní.

Pavlovce však nie sú žiadnym zapadákovom. Je tu vybudovaná moderná infraštruktúra, fungujúce školstvo a vďaka svojej polohe v objatí Slanských vrchov sa stala obec v uplynulých rokoch novým domov pre mnohých ľudí z mesta, ktorých vychovalo sídlisko. V chotári obce je už niekoľko rokov pomerne intenzívny stavebný boom.

Pre silne zakorenený vzťah k pôde a zvieratám sa však mnohí, hlavne pôvodní Pavlovčania vrátili po rokoch totality k chovateľstvu.

Pôda o ktorú sa v minulosti staralo miestne poľnohospodárske družstvo, premenili na lúky a pasienky.

Foto: TASR/Tomáš Doboš

"Žijú tu bežní ľudia, ktorí majú doma iba jedného koníka či kravičku, no aj súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí tu chovajú desiatky kráv a stovky oviec," hovorí Samuel Bruss.

Tento 27-ročný Pavlovčan na svojom ranči chová ušľachtilé kone. Dodal, že v Pavlovciach sa do dnešného dňa zachránila aj tradícia chovu ťažných koňov, ktorými si zarábajú na živobytie miestni chlapi ťažkou prácou v okolitých lesoch, podobne ako ich starí otcovia.

"Mnohí mladí tu zostávajú pre svoj vzťah k pôde a zvieratám. Je tu život, fungujúce materské a základné školstvo a má sa tu kto postarať o starých ľudí. Jednotlivé generácie tu teda plnia naďalej rovnakú funkciu, akú kedysi, čo je dnes už veľmi vzácne," myslí si Bruss.

Na pavlovských dvoroch pobehuje ešte aj v súčasnosti množstvo hydiny, ktorá sa zvykne deliť o svoj životný priestor s holubmi a inými tradičnými druhmi domácich zvierat.

Desiatky drevených úľov rozmiestnených po pavlovskom chotári sú symbolom stále živej včelárskej tradície.

Foto: TASR/Tomáš Doboš

Chodník nad obcou vedie k lesníckemu múzeu a unikátnym semenným sadom

Slanskými vrchmi nad obcou Pavlovce prechádza unikátny náučno-turistický chodník s názvom Tajch. Jeho  stanovištia informujú návštevníkov lesa o prírodných krásach, faune a flóre regiónu či význame a histórii lesného hospodárstva. Na trase chodníka sa nachádza i malé lesnícke múzeum a jedinečné semenné sady.

Na výstavbe náučného chodníka nad Pavlovcami sa podieľali Lesy Slovenskej republiky, š. p., v spolupráci s viacerými obcami.

"Má dva okruhy, a to detský v dĺžke 2430 metrov (m) a veľký, ktorý je dlhý 5410 m," približuje pracovník Lesnej správy so sídlom v Hanušovciach nad Topľou Pavel Verčimák.

Foto: TASR/Tomáš Doboš

V blízkosti chodníka sa okrem množstva minerálnych prameňov, studničiek, altánkov, ohnísk, lavičiek, informačných panelov, sôch z dreva či exponátov ilustrujúcich niekdajšiu tradíciu výroby dreveného uhlia, nachádza aj útulný objekt malého lesníckeho múzea. Situovaný je v areáli bývalej lesníckej škôlky Diely.

V teplejších mesiacoch roka býva toto miesto obľúbenou zastávkou školákov z regiónu. "Vybudovali sme tu prakticky školu v prírode. Deti k nám prichádzajú spoznávať prácu lesníkov ako aj miestnu faunu a flóru prostredníctvom hier a zážitkového vyučovania," dopĺňa Verčimák.

Súčasťou spomínaného múzea je dobová kancelária lesníka (na snímke).

V susednej izbe čaká na návštevníkov viacero zaujímavých exponátov. Ide napríklad o motorovú pílu z 50 rokov minulého storočia, ktorá váži približne 50 kilogramov. Pri pílení stromov ju museli držať v rukách naraz dvaja chlapi, preto nesie prívlastok dvojmužná.

Súčasťou expozície je aj množstvo ďalších lesníckych pomôcok z minulosti akými boli ciachy, číslovačky, priemerky či výškomery. Návštevníci múzea sa môžu oboznámiť v jeho priestoroch aj s tematikou poľovníctva a kynológie.

Poznatky o miestnej flóre získajú prostredníctvom herbára ako i zbierky semien, listov, púčikov či ukážok lesných drevín.

V susedstve náučného chodníka Tajch sa nachádza aj samostatná výuková plocha s množstvom informačných panelov, ktorú tu vybudovali vlani z prostriedkov cezhraničného projektu pre profesionálnych lesníkov. Je však prístupná aj laickej verejnosti.

"Hlavným cieľom je vytvorenie vhodných podmienok pre celoživotné vzdelávanie lesníckych odborníkov z pohraničných oblastí Ukrajiny a Slovenska," vysvetľuje Peter Balogh z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.

Múzeum v Pavlovciach. Foto: TASR/Tomáš Doboš

Sadenice brestu chcel aj princ Charles

Špeciálnou kapitolou náučného chodníka nad Pavlovcami sú jedinečné semenné sady s rôznymi druhmi drevín. Počiatky ich výsadby siahajú do 70 rokov minulého storočia. V roku 2006 k nim pribudol semenný sad bresta horského za účelom zachovania jeho genofondu.

Na hektárovej ploche je vysadených 240 jedincov spomínaného druhu stromu, ktorý ohrozuje vo viacerých európskych krajinách znečistené životné prostredie ako aj grafióza - choroba, ktorú spôsobuje parazitická huba.

Práve o sadenice tejto dreviny požiadal listom po návšteve našej krajiny pred vyše desiatimi rokmi anglický princ Charles. Brest horský je totiž ohrozeným druhom aj na britských ostrovoch.

Do Anglicka tak putovalo 50 sadeníc spomínaného stromu, ktoré mali pôvod v Slanských vrchoch, na Šimonke.  Následník britského trónu ich dal neskôr vysadiť v zámockom parku sídla Highrov v strednom Anglicku.